Monika Purgiová

Narodila som sa v roku 1989 rodine železničiarov, vďaka čomu som s bratom a ocom ako malá videla kus Slovenska. Presnejšie taký, kam sa dalo jednoducho dostať vlakom 🙂 Bola som malá a z cestovania, ako aj z hradov a zámkov, si z tých čias pamätám iba malé útržky “k Trenčianskemu hradu sa ide čarovnými schodmi”, “Zvolenský zámok je pekný zvonka, ale skrýva iba nudné obrazy” a podobne.

Vtedy som ešte nevedela, ako veľmi ma toto obdobie ovplyvnilo, ale jedno je jasné. Milujem výlety.

Roky plynuli a neskôr som to bola vždy ja, ktorá v partii bookovala ubytovanie a pripravovala plán zájazdu. Vtedy som ešte nevedela, že sa to volá itinerár, ale moje dosky s vytlačenými informáciami nás sprevádzali všade. Pred výletom som hodiny sedela nad programom, ubytovaním, prechádzala fóra a hľadala najlepšie informácie. Vyžívala som sa v tom 🙂

Väčšinou som chodila iba s chlapmi a ako to už býva, s radosťou to celé nechali na mne.

Neboli to výlety iba na Slovensku a jeho okolí, ale občas som sa zatúlala aj trocha ďalej.

Bola som v Írsku, Anglicku, Belgicku, Holandsku, Taliansku, Bulharsku. Samozrejmosťou je Česko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko. Ďalšími krajinami som iba prechádzala (napr. cesta vlakom cez celé Rumunsko bola nezabudnuteľná).

Dobíjajú ma hory, mestá, múzeá, adrenalínová zábava, energiu mi naopak zaručene zoberie vylihovanie na pláži a lietanie lietadlom.