Petržalské bunkre: Unikát, ktorý obdivoval aj Hitler

Po nástupe Hitlera k moci sa vtedajšia Československá republika rozhodla vybudovať okolo svojich hraníc obranný systém, ktorý by dokázal zadržať nepriateľské vojská do príchodu našej armády.

Na území dnešného Slovenska sa vtedy postavili stovky objektov, z ktorých väčšina sa nachádzala, aj napriek vtedy platnej Trianonskej zmluve, na hranici s Maďarskom.

Po prijatí Mníchovskej dohody objekty prestali plniť svoj účel, avšak ich dômyselnosť a prepracovanosť fascinujú dodnes.

 

Svetový unikát obsadený bez boja

Jediný ucelený obranný úsek bol vybudovaný na území dnešnej bratislavskej Petržalky. Tvorilo ho (okrem iného) 15 pechotných bunkrov a bol inšpirovaný francúzskou Maginotovou líniou.

Vďaka výrazným vylepšeniam sa ale odborníci zhodujú, že československé opevnenia prekonali svoj vzor a Wehrmacht by ich priamym vojenským útokom nikdy nedobil.

Vojenský útok napokon nebol nutný, keďže po prijatí Mníchovskej dohody prezidentom, Československo odstúpilo nielen sudetské územia a Devín, ale aj Petržalku.

Toto všetko sa udialo napriek tomu, že vtedajšia armádna generalita, ani samotní obyvatelia Československa nesúhlasili s akceptovaním Mníchovskej dohody a chceli radšej brániť svoju vlasť.

Bunkre tak boli v roku 1938 bez boja obsadené nemeckou armádou.

 

Engerau hostila vzácnu návštevu

O dokonalom systéme sa dozvedel aj samotný Führer, ktorý si ho bol koncom roka 1938 aj osobne pozrieť.

Konkrétne bunker B-S 4 “Lány” bol vôbec prvý vojenský bunker, ktorý navštívil a už len to dáva jasný signál, že to nebolo hocijaké opevnenie.

Po vzhliadnutí československého opevnenia sa mal Hitler vyjadriť, že začína chápať, prečo ho jeho generáli odrádzali od priameho útoku na Československo.

(*Engerau je nemecký názov pre Petržalku, ktorá bola v tej dobe kvôli Mníchovskej dohode súčasťou Rakúska)

 

Využívaný komunistami aj bezdomovcami

Po druhej svetovej vojne boli bunkre opäť vyzbrojené a doplnené vojenským materiálom. Po roku 1989 bolo hraničné pásmo zrušené a objekty, stále vo vlastníctve armády, zakonzervované.

V roku 2005 – 2006 boli (pravdepodobne na objednávku) vykradnuté a následne okupované bezdomovcami.

Už je to pár rokov, čo si niektoré bunkre zobralo pod krídla niekoľko nadšencov. Najskôr fungovali ako squatteri (nelegálni užívatelia nevyužívanej budovy), dnes už oficiálne, platiac nájomné ministerstvu, ako členovia občianskeho združenia.

Vďaka ich vášni môžeme aj my, obyčajní ľudia, nahliadnuť do útrob bunkrov a pokúsiť sa pochopiť jedinečnosť celého opevnenia.

 

Tajomná atmosféra za svetiel lampášov

O bunker B-S 4 “Lány” sa starajú nadšenci, ktorí pre návštevníkov pravidelne pripravujú aj špeciálne akcie. Okrem najväčšej – k výročiu mobilizácie v 1938, ktorá sa koná v septembri, je to aj Noc lampášov.

O akcii som sa dozvedela z ich Facebookovej stránky. Tak sme sa vybrali autom smerom na hraničný priechod Berg.

Pred hraničným priechodom sa po pravej strane nachádza parkovisko, ktoré je zároveň označené názvom bunkru. Po zaparkovaní sa musíte vydať po hrádzi pešo, akoby smerom naspäť do Bratislavy.

Keďže išlo o Noc lampášov, veľmi rýchlo sme vďaka nim zistili, že sme na správnej ceste.

Akcia sa konala za tmy a lampáše boli rozmiestnené nielen vnútri bunkra, ale už pozdĺž samotnej cesty k nemu.

Z hrádze sme sa odpojili smerom k osvetlenému bunkru, pred ktorým už na návštevníkov čakali chalani v dobových uniformách s vareným vínkom i čajom. Celá akcia, ako aj občerstvenie, bola zdarma, resp. za dobrovoľný príspevok.

Po chvíľke sa skupiny ľudí ujal „poručík“ (v uniformách sprevádzajú iba pri špeciálnych akciách), ktorý nám najprv predstavil bunker z vonkajšej strany.

Povedal základné údaje o bunkroch, vysvetlil, prečo zbrane v bunkroch nemierili priamo na predpokladaný postup nepriateľa, či prezradil, koľko metrov železobetónu budeme mať o chvíľu nad hlavou.

Nasledovala prosba o nevytváranie fotografií vo vnútri objektu a išlo sa dnu. Prekvapilo ma príjemné teplo sálajúce z piecky. Atmosféru opäť skvele dotvárali lampáše.

Vo vnútri sme si postupne prešli dve podlažia (z toho jedno z nich je podzemné), kde sme okrem iného uvideli ochranné prvky, či originálne technické zariadenia.

V plnom stave bolo v bunkri 27 ľudí, zásoby mali na 14 dní a celý bol postavený za 7 dní.

Výklad ako aj zrekonštruovaný interiér boli na vysokej úrovni a rozhodne sa nenudili ani deti.

Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí i historiek a taktiež sme sa mohli pýtať na všetko, čo nás zaujímalo.

 

Užite si kúsok histórie

Nerada by som zachádzala priveľmi do detailov. Skôr vás chcem navnadiť na osobnú návštevu. Brány tohto konkrétneho bunkra sú otvorené od apríla do októbra.

Bližšie informácie o chystaných podujatiach, ako aj o celom projekte, nájdete na ich stránke mpo.sk.

Aj keď bolo vybudovaných 15 bunkrov, žiaden z nich nebol identický.

Dnes už síce pôsobia nenápadne a skromne, ale stále predstavujú časy, na ktoré by sme nemali zabúdať.

Ak vás táto téma zaujala, tešte sa na ďalšie články z histórie aj súčasnosti. Sledujte nás aj na Facebooku a dozviete sa o nich medzi prvými.

Zanechajte komentár